Čo robí umelec, keď práve nemaľuje

Maľujete, lebo to milujete. Veľa. Intuitívne. Máte málo vedomostí, ale o to viac nadšenia. A potom jedného dňa svoju záľubu „zlegalizujete“, stane sa z nej povolanie. A maľujete náhle menej. Tvorba sa zredukuje na tretinu, pribudnú povinnosti. Kopec všeličoho, čo by ste kedysi nečakali. Prečo?
Ako odpoveď rozloženie môjho maliarskeho času do grafu v porovnaní rokov 2012 (živelná tvorba) a 2018 (založenie podnikania).

A teraz postupne… čo sa vlastne pod jednotlivými farbami mimo tej krásnej zelenej (tvorby) skrýva:

SOCIÁLNE SIETE a kontakty

Facebook. Instagram. Správa e-shopu. Aktualizácia webu. Občasný článok. Zbieranie poznámok. Nový status. Komentáre ku komentárom. Účasť v súťažiach – elektronicky i naživo (a tie mi dali skutočne veľa).

A… reakcie na internú poštu (lebo ste milí a píšete).

Ja som v živote kontaktovala písomne presne 5 maliarov. Takých, ktorí na mňa zapôsobili svojou tvorbou. Aby som im o tom povedala. 4 z nich… Slováci. Nereagoval mi ani jeden. Obrovské sklamanie. Ten posledný oslovený, Američan… si so mnou píše dodnes, nakreslil mi ako prekvapenie portrét, poslal mi ho na vlastné náklady na Slovensko a sleduje moju tvorbu.
Prečo o tom píšem? Rozhodla som sa inšpirovať týmto svetlým, pozitívnym príkladom. Občasne aj podarujem nejaké moje dielko a skutočne vždy reagujem na poštu 🙂
Čas, ktorý týmto spôsobom miniem, nikdy nepovažujem za stratený. Publikum si ho zaslúži.

INŠPIRÁCIE

Alebo tiež „vnímanie krásy“… Keď som zahĺbená do Pinterestu. Alebo keď hodiny pozerám oknom do prírody. Alebo keď cestujem a nachádzam sa vo vnímaní estetického a nového na vrchole blaha. Bez vstrebávania krásy by to nešlo. Dojatie z ladnosti architektúry, z vône tráv, z lomu svetla v krajine po daždi, z umeleckých pozostalostí dávno mŕtvych talentov… generuje v mojom mozgu kreatívnu elektriku.

FOTENIE

Vytvoríte dielko. A potom s ním hodinu pobehujete po izbách. A niekedy aj po dvore za bytovkou. Lebo mu hľadáte dobré svetlo a pekné prostredie. Nech je na fotke za fešáka. (lebo niet nič strašnejšie, ako pekný obrázok fotený pohodený na zemi, na pozadí farebne nemožnej plávačky) A potom fotky nasypete do notebooku, kde s nimi ešte kúsok čarujete. Lebo ste detailista. Koľko to trvá? Niekedy aj hodinu.
A ešte čosi narcistické, ale predsa dôležité: sebaprezentácia.
Zdá sa mi dôležité, aby ste vedeli, kto k vám prehovorí na kurze, kto vložil emócie do obrazu, čo vám bude visieť na stene. Čo je zač, aký má vlastne osobný vkus. Ako vizuálne cíti. A ja sa vážne usilujem, aby o mne fotky hovorili vo všetkých týchto smeroch pravdu.

KURZY, individuálne hodiny a workshopy

Takto aktuálne zamestnávam svoje popoludnia, v pracovných dňoch približne v čase 14:30-18:00.
Školiť je skvelé! Sedíme s kreatívnymi bytosťami v ateliéri (a občas aj v parku, na lúke) a tvoríme. A nejak nenásilne sa pritom učíme. Akými ťahmi vložiť do obrázku svetlo. Kedy je scéna pre pozorovateľa príjemná. Akej farby je vlastne tieň. Na čo je dobrá špachtľa. A čo je to valér. A tisíc ďalších drobností.
Učiť nabíja. Kedysi dávno som bola povolaním školiteľ a mimoriadna náklonnosť pre vzdelávací proces mi zostala. Ono to má zároveň jednu nad zlato výhodu… pri učení iných sa sami učíte. Lebo kurzisti sa pýtajú. Vidíte, čo ich zaujíma. A chcete im pomôcť, chcete vedieť na všetko odpovedať. Kurzy ma nenásilne dotlačili k výraznejšiemu výtvarnému sebavzdelávaniu. A za to im vďaka.

ŠTÚDIUM

Pred 10timi rokmi, keď som s pastelom a akrylom prakticky začínala, bolo všetko nejaké živelné. Väčšina mojich obrazov vznikala intuitívne, v tvorivom ošiali. A potom som sa čudovala, že občasne nejaký nevydarený zahadzujem do koša alebo plátno 5krát premaľovávam. Dnes už čítam, sledujem návody a viem, kde som robila chyby. Mám k maľovaniu asi 7 vyslovene praktických kníh, z toho na 3 nedám dopustiť. V jednej z nich som zavŕtaná takmer každý deň. Preto téma ďalšieho blogu bude veľmi úprimnou recenziou maliarskych príručiek.

A teraz tá menej sympatická časť…

ÚRADY a povinnosti

Kreatívne duše sú vo veciach podnikania… stratené. Ak pri sebe nemáte génia od daní a účtovníctva, rozbolí vás hlava (mňa rozbolela). A snáď mesiac som zisťovala, čo a ako s mojím špecifickým záberom, kde sa prelína živnosť a slobodný umelec. Všade krčia plecami. Na webe je informácií pramálo. Absolvovala som 3 cesty na živnostenský úrad, 2x koliečko po poisťovniach, posedenie v banke, 3 návštevy daňového úradu a celé dni lovenia elektronických informácií. Do toho rekonštrukcia webovej stránky a zakladanie e-shopu. A sledovanie legislatívy. Jednoducho: zabijáky kreatívy.

SEBAMANAŽMENT a plnenie úloh

Napríklad dnes vypisujem na infocentrá a kultúrne uzly a hľadám vhodné priestory pre ďalšie workshopy. Pretože plánujem čosi ako malé turné. Ako ťažký slnečný alergik rada strávim kompletne celé prázdniny odovzdávaním vedomostí, v tieniku.

Po stretnutí v Nemšovej pri Trenčíne zvažujem Banskú Štiavnicu. A možno Zvolen, Banskú Bystricu. Na strednom Slovensku sa mi vážne páči, moje najbližšie cesty asi povedú práve tam.

Nedávno som takto riešila tlač vizitiek. Najskôr siahodlhé diskusie. Neskôr problém s časom dodania. A potom skrytý poplatok za osobné vyzdvihnutie. A tak. Vykomunikovať tlač bolo nakoniec dvojnásobne zdĺhavejšie, ako navrhnúť si sama grafický podklad.

Čas zabitý podobnými vybavovačkami je… brutálny. Kdekto sa vám zabudne ozvať a musíte ho potom naháňať. A ja ako dobrák od kosti… Trpím tým, priznávam.


A toto je moja milovaná pracovňa, trávim na balkóne polovicu roka. Vždy mám pocit, že tu nejako menej prokrastinujem, že ma tu čokoľvek pracovné akosi viac baví.

A ako si to celé kombinujem v rámci dní?
Jednoducho si podobné činnosti zlučujem.
V deň behania po úradoch si zároveň robím aj manažéra, vypisujem, vyvolávam.
Dni venované štúdiu sú spojené s kurzami. A pri hľadaní inšpirácií často aj fotím a tvorím. Len sociálnym sieťam sa venujem priebežne. Nech o mne viete…